Na pozadí vysoko kolísavého globálneho výrobného cyklu sa neistota cien surovín stáva jednou z kľúčových premenných v operáciách spojovacích spoločností. Časté úpravy cien ocele, valcovaného drôtu, nehrdzavejúcej ocele a zliatinových materiálov nútia priemysel spojovacích materiálov, ktorý tradične prosperuje vďaka úsporám z rozsahu a stabilným dodávkam, aby prehodnotil-rovnováhu medzi kontrolou nákladov a ziskovosťou.
Od valcovaného drôtu až po hotové výrobky, kolísanie cien surovín nie je len jediným bodom vplyvu, ale systémovým tlakom. V posledných rokoch boli suroviny na oceľ a nehrdzavejúcu oceľ globálne ovplyvňované cenami energií, prostredím medzinárodného obchodu a zmenami v štruktúre ponuky a dopytu, vďaka čomu sa postupné kolísanie cien stalo bežným javom. Pre spoločnosti zaoberajúce sa spojovacím materiálom náklady na suroviny zvyčajne predstavujú viac ako 60 % výrobných nákladov. Ak ceny v krátkodobom horizonte rýchlo rastú, je pre spoločnosti ťažké včas preniesť náklady cez úpravy cien, ani nedokážu v krátkom čase dokončiť úpravy výrobnej štruktúry, čím sa kompresia ziskovej marže stáva takmer nevyhnutnou. Táto realita núti spoločnosti prejsť z obchodného modelu „na základe{5}}ceny“ na dlhodobú-stratégiu, ktorá sa viac zameriava na správu materiálov a prevádzkovú flexibilitu.
Na rozdiel od minulosti, ktorá sa spoliehala na rozširovanie rozsahu a cenové výhody, jadrom udržania ziskovosti spojovacích spoločností už nie je „či zvýšiť ceny“, ale „ako absorbovať výkyvy“. V tomto procese sa primárnou premennou stáva stratégia obstarávania surovín. Niektoré spoločnosti začínajú znižovať svoju závislosť od jednotlivých kanálov obstarávania a namiesto toho sa zaisťujú proti krátkodobým-rizikám cien prostredníctvom systémov viacerých{3}}dodávateľov, fázového uzamykania cien a optimalizácie cyklov obratu zásob. Súčasne sa trendom stáva aj rafinované riadenie špecifikácií valcovaného drôtu a tried materiálov, ktoré zlepšuje efektivitu využitia surovín prostredníctvom prehľadnejšieho systému triedenia materiálov, čím sa znižujú jednotkové náklady bez obetovania výkonu.
Vo výrobnom sektore vplyv kolísania surovín na zisk nezávisí úplne od samotnej ceny, ale skôr od hĺbky pochopenia materiálových charakteristík spoločnosťou. V posledných rokoch, keď si terminálové aplikácie stále viac vyžadujú konzistentnosť a spoľahlivosť, spojovacie prvky už nie sú len jednotlivé štandardizované diely, ale konštrukčné komponenty, ktoré vo veľkej miere súvisia s vlastnosťami materiálu. Táto zmena viedla niektoré spoločnosti k tomu, že znížili svoju výlučnú závislosť od vysoko nestálych surovín prostredníctvom modernizácie materiálov a overovania alternatívnych riešení. V rozumnom rozsahu sa vyváženie nákladov a výkonu prostredníctvom optimalizácie kombinácie materiálov stáva pre mnohé spoločnosti dôležitým prostriedkom na vyrovnanie sa s kolísaním cien.
Z celoodvetvového-hľadiska sa rozdiel v schopnosti udržiavať stabilné zisky stáva dôležitým ukazovateľom diferenciácie medzi spoločnosťami. Aj keď sú ceny surovín rovnaké, rôzne spoločnosti dosahujú výrazne odlišné výsledky, čo odráža rozdiely v úrovni ich vyspelosti, pokiaľ ide o spoluprácu v dodávateľskom reťazci, schopnosť reagovať na informácie a interné systémy riadenia. Najmä v obdobiach rastúcich cien surovín sú spoločnosti s vyššou stabilitou štruktúry objednávok a prehľadnejšími možnosťami nákladového účtovníctva často schopné vyhnúť sa drastickým výkyvom v ziskoch prostredníctvom proaktívnych prognóz a interných úprav.
Keďže kolísanie cien surovín sa stáva dlhodobou premennou-, priemysel spojovacích materiálov prechádza z tradičnej cesty „obchodovania s cenou za objem“ k racionálnejšej a stabilnejšej logike rozvoja. Stabilita zisku už nezávisí len od priaznivých trhových cyklov, ale skôr od hĺbky porozumenia spoločnosti materiálom, objednávkam a výrobným systémom.